EnergyVet Top


Bioinformácie

sú zložené frekvencie elektromagnetického žiarenia v infračervenej až rádiovej oblasti (vlnová dĺžka rádovo od mikrometrov do metrov), ktoré majú biologické účinky pôsobením na najhojnejšiu a pravdepodobne najdôležitejšiu zlúčeninu živého organizmu, na vodu. Veď telo obsahuje 60 až 90% vody. Voda poskytuje prostredie pre všetky chemické a biochemické reakcie. Vo vodnom prostredí sa sformujú molekuly bielkovín do optimálnej priestorovej štruktúry, ktorá im umožňuje správne fungovať. Na obrázku je ukážka modelu bielkoviny - jedného z enzýmov. V priestore tejto molekuly sú ukryté väzbové miesta pre substrát a ďalšie aktívne miesta, ktoré vykonávajú vlastnú aktivitu enzýmu (rozklad, syntézu, väzbu, a pod.). Ak sa nepatrne zmenia medzimolekulárne sily vodného prostredia napríklad zmenou teploty, zmenou celkového obsahu solí, zmenou pomeru jednotlivých prvkov, okamžite sa to prejaví na priestorovej štruktúre enzýmu a jeho aktivita sa mení. Rovnako tak menia medzimolekulárne sily aj absorbciu spomínaného infračerveného žiarenia zloženého minimálne z troch vlnových dĺžok.

Najlepšie je pripodobniť tieto frekvencie k frekvenciám akustickým, k tónom. Jeden ľubovoľný tón na vás nijako nepôsobí. Aj dva ľubovoľné tóny sú bez účinku. Keď však počujeme minimálne tri tóny, vnímame akord. Ten na vás pôsobí harmonicky, alebo naopak veľmi nepríjemne, disharmonicky. Analogicky - aj frekvencie v uvedenej infračervenej oblasti musia byť minimálne tri, aby mali nejaký účinok na živý organizmus. Ďalšiu podobnosť nájdeme v oblasti viditeľného svetla, t.j. vo vlnových dĺžkach od 400 do 740 nm. Povrch akéhokoľvek predmetu má takú vlastnosť, že absorbuje celé spektrum viditeľného žiarenia, ale len žiarenie určitej vlnovej dĺžky vracia späť do priestoru a môžeme vnímať jeho špecifickú farbu. Svetlo rozkmitá molekuly povrchu predmetu tak, že emitujú žiarenie späť, ale už len v určitých vlnových dĺžkach, a teda vo svojej špecifickej farbe závislej na chemickom zložení povrchu. Podobnú farbu nájdeme aj v infračervenej oblasti. Vzhľadom na to, že voda absorbuje z infračerveného žiarenia väčšinu vlnových dĺžok, je "farba" akéhokoľvek materiálu v infračervenej oblasti oveľa bohatšia než v oblasti viditeľného spektra. Každá chemická a biochemická substancia má svoju jedinečnú farbu v infračervenej oblasti. Svetlo vnímame zrakom, ako vnímame infračervenú oblasť? Celkovo je to tepelnými senzormi, ale v skutočnosti vnímame túto oblasť celým telom. Voda v tele absorbuje žiarenie, menia sa medzimolekulárne sily a ovplyvňuje biochemické pochody. Vnútorné receptory tela tento stav vnímajú, a preto sa na toto žiarenie prejavuje podvedomá reakcia. Je príjemné alebo nepríjemné. Tieto pocity sa dokonca prejavujú aj v určitých oblastiach tela. Preto napríklad pes, ktorý si vzal z celej sady koncentrátov iba Renovet a ľahol si naň, skutočne Renovet potreboval. Podvedome vycítil, že na neho pôsobí priaznivo. Na rovnakom princípe funguje aj rezonančný test, keď pomocou Supertronicu (prístroj na báze EAV) nájdeme znížené hodnoty na niektorých orgánoch a zaradením vzorky prípravku detekujeme vzostup týchto hodnôt, či je prípravok vhodný pre testovaného klienta alebo zviera.

Ako však pôsobia bioinformácie na živý organizmus? Najskôr sa musíme pozrieť, ako pôsobia toxíny na vodné prostredie. Akákoľvek rozpustná chemická zlúčenina je vo vodnom prostredí obklopená molekulami vody. Voda je bipolárna, t.j. na mieste kyslíka sú dva záporné náboje, na mieste vodíkov sú, naopak, dva náboje kladné. Molekula vody je teda polarizovaná, lebo kyslík vytvára s vodíkmi väzbový uhol 104,5 stupňa. Preto je voda veľmi dobré polárne rozpúšťadlo. Ku kladnému iontu sa orientujú molekuly vody stranou kyslíka, k zápornému iontu potom kladnými vodíkovými atómami. Tým oddiali obidve súčasti pôvodnej molekuly a vytvorí vodný, hydratačný obal. Zoslabli medzimolekulárne sily, z atómov pôvodnej molekuly sa vytvorili ionty, ktoré sa môžu voľne pohybovať. Tým sa zároveň môžu uskutočniť akékoľvek chemické a biochemické reakcie, pretože touto disociáciou (rozpúšťaním) výrazne zoslabli väzbové energie. Len pre predstavu: aby prebehla ľubovoľná chemická reakcia, je nevyhnutné dodať energiu, ktorá rozruší väzbu pôvodnej molekuly. Musíme vytvoriť ionty roztavením, na čo potrebujeme teplotu rádovo stoviek stupňov Celzia. Keď však rovnaké chemické látky rozpustíme vo vode, prichádzajú reakcie v bežných, dokonca v mínusových teplotách. Teraz k toxínom. Vytvárajú takú silnú väzbu, že aj molekuly vody priťahujú k sebe oveľa väčšou silou. Tým vznikajú veľmi malé ionty s veľmi silným povrchovým nábojom, ktoré vytvoria trvalú väzbu na štruktúry bunky a celkom ich zablokujú. Preto sú toxické. Každá častica, a teda aj ionty, má svoje elektromagnetické pole, ktoré pôsobí naopak, pôsobí vlastne proti toxicite. Pole sa môže oslobodiť od svojej častice vo forme elektromagnetického žiarenia vlnových dĺžok charakteristických práve pre svoju časticu.

A sme opäť pri prvej vete tohto textu. Elektromagnetické žiarenie, ktoré rezonuje (t.j. vlnové dĺžky sú celočíselnými násobkami vlnových dĺžok produkovaných časticou) so žiarením biochemickej reakcie, spôsobuje ovplyvnenie celej reakcie. Najčastejšie ide o priestorové zmeny molekúl enzýmov, ktoré tým postupne strácajú svoju aktivitu. Pomocou cieleného elektromagnetického žiarenia sa môže dosiahnuť obnovenie 100% aktivity toxicky postihnutých enzýmov. A to je v stručnosti aj vysvetlenie mechanizmu účinku homeopatických remédií (CHMELAŘ,L. 1995).